Zle je, ak sa dieťa učiť nechce. Horšie však je, ak už do školy nechce ísť vôbec.

Nedávno moja kolegyňa videla zaujímavú scénu. Stará mama sa ráno snažila natlačiť do električky vnúčika, aby prišli do školy včas. Lenže ten malý tak veľmi nechcel ísť, že plačom a vzdorovaním starú mamu zdolal. Nakoniec zo schodíkov električky vystúpili obaja.

Neviem ako to dopadlo. Možno do tej školy prišli. Ako sa chlapček cítil, keď vchádzal do triedy, to nevie nikto z nás. Niečo práve v tej škole spôsobilo, že má strach, neverí si a urobí čokoľvek, len aby tam nemusel chodiť.

Možno pani učiteľka pred všetkými povedala, že najhoršie číta. Alebo povedala, že nie je dosť dobrý. Ak ho ešte nikdy nepochválila, je nešťastný. Pretože on sa tak veľmi snaží. Keď sa mu začali posmievať spolužiaci, že nestíha zároveň s nimi,bola to pre neho najhoršia vec na svete.

Pre nás dospelých nič hrozné. Niekedy si zmenu nevšimneme, inokedy dieťa odbijeme: "Veď si to nevšímaj, taká hlúposť".

Verte, že pre vášho školáka sú tieto „maličkosti“ najdôležitejšia vec na svete. On chce byť dobrý, chce vedieť rovnako ako kamaráti, chce aby pani učiteľka videla, že sa snaží.

Pomôžte mu. Ako? Pýtajte sa, prečo je smutný. Hovorte o tom, čo sa práve deje.

Spýtajte sa, prečo nechcel nastúpiť do električky. Ak má zábrany povedať vám čo sa stalo, choďte a zisťujte priamo v škole, aj u kamarátov.

Verte svojmu dieťaťu, nech o ňom hovorí ktokoľvek a čokoľvek. Ani pani učiteľka nevidí veci vždy úplne objektívne. Hľadajte pre svoje dieťa pomoc. Najlepšie tam, kde sa iné deti cítia dobre, kam radi chodia a aj keď sa tam učia, nie je to pre ne nočná mora. S vašou dôverou zvládne všetko.