Zaujímajte sa o realitu vášho dieťaťa a o to, čo práve prežíva.

Skôr ako začnete riešiť čokoľvek v súvislosti s učením a domácimi úlohami, zaujímajte sa o to, čo vaše dieťa prežilo počas dňa. Zisťujte, aký je stav s kamarátmi, pýtajte sa, čo hovorila pani učiteľka a ako sa tvárila pani kuchárka pri okienku.

A najmä pozorujte, ako vám vaše dieťa odpovedá. Ak sa tvári prirodzene a má dobrú náladu, je to v pohode. Ale ak zbadáte čo len malý náznak nespokojnosti, nenechajte to tak.

Pýtajte sa a nabádajte vaše dieťa k odpovedi dovtedy, kým sa zo svojho „trápenia“ vyrozpráva.

Ak tak neurobíte, veľká časť pozornosti dieťaťa bude stále visieť na tom, čo sa udialo v škole, v družine, na obede. Kým sa tohoto nezbaví, nedokáže sa sústrediť na žiadne iné povinnosti. 

A čo je ešte dôležitejšie, nehodnoťte slovne ani gestami to, čo vám syn či dcéra rozprávajú. Vypočujte ich pokojne, nechajte ich povedať svoj názor. Ak sa vám niečo nezdá, nanajvýš sa vášho študenta opýtajte, či chce vedieť, čo si o tom myslíte vy. Ak áno, povedzte. Ak nie, akceptujte to.

Tým, že vám bude môcť o všetkom porozprávať a nezavalíte ho spŕškou poučení a „dobre mienených rád“ zabezpečíte, že jeho pozornosť sa obráti na to, čo treba aktuálne riešiť. A to je učenie a písanie domácich úloh.