Veľa ničoho...

Sme zaneprázdnení. Znamená to, že sme zaujatí činnosťou, nemáme voľný čas. A ak príde zaujímavejšia aktivita, tak sme schopní niečo zrušiť, presunúť. My dospelí to môžeme urobiť? Deti tiež?

Našich školákov presúvame z miesta na miesto, z krúžku na krúžok. Zapĺňame každú chvíľu. Domnievame sa, že je to pre nich potrebné až do takej miery, že na učenie neostáva čas.

Niektoré aktivity prospešné sú. Či ozaj „padli na úrodnú pôdu“ spoznáte podľa toho, koľko a čo vám deti o tréningu alebo krúžku hovoria.

Ak podrobne a súvisle opisujú svoje zážitky, viete, že nad tým rozmýšľajú. Keď spomínajú niektoré situácie a chcú ich s vami rozobrať, viete, že uvažujú nad tým, čo prežili a spájajú si to s konkrétnym zážitkom. Že ste vybrali správnu činnosť vám potvrdí aj to, že svoje deti nemusíte prehovárať a „podplácať“, aby na krúžok išli.

Nedarí sa vám z dcéry či syna dostať niekoľko súvislých viet o tom, čo na tréningu robili? Bolo tam len „nič alebo nuda?“ Málokedy chcú samé od seba vedieť viac o športe, ktorému sa venujú? Na vaše otázky len ukladajú slovo vedľa slova a vy nemáte ucelený obrázok o tom čo robili?

Vedzte, že vtedy máte zvoľniť tempo. Vytvoriť viac voľného času, ktorý využijete len nato, že budete so svojimi deťmi. Počúvajte ich, aby ste zistili, čo vám vedia skutočne povedať. Ktoré ich vyjadrenia majú zmysel a kedy slová plynú za sebou len tak, bez rozmýšľania. Zistíte, že ich život sa občas skladá z „veľa ničoho.“