Čo si sa dnes v škole opýtal?

Rodič: „Čo bolo v škole?“

Dieťa: „Dostal som jednotku a dvojku.“

Rodič: „Z čoho dvojku? Čo si nevedel?“

Dieťa: „Už si nepamätám.“

Čo na to rodič?: Častokrát nič :-((

Našli ste sa aj vy v tomto rozhovore? Takto, alebo veľmi podobne väčšina z nás „zisťuje“, ako v škole prežila deň naša ratolesť. Všetko by bolo v poriadku, keby sme sa niečo o školskom dni skutočne dozvedeli. A dozvedeli sme sa?

Nedozvedeli. Keď to poviem pravdivo a bez príkras, v skutočnosti nevieme, čo naše deti prežívajú počas dňa, ako sa cítia, o čo sa zaujímajú. A najmä – na čo sa pýtajú, čo zisťujú. Prečo sa majú pýtať? Pretože chcú vedieť viac, alebo potrebujú doplniť nejakú informáciu, ktorej nerozumejú. Väčšinou sa nepýtajú, a to je fakt blbé. Prečo?

Keďže sa deti nepýtajú, dozvedia sa len to, čo im povie niekto iný, o nič viac.

A kto zaručí, že to čo hovoria iní, je správne? Pani učiteľka v škole má tiež obmedzené množstvo priestoru na to, aby o tom, čo učí, povedala svojim žiakom viac. Nie je čas na otázky, nemožno sa zdržovať.

A tak deti dostávajú kopec informácií, s ktorými nevedia narábať. Ukladajú sa im do mozgových závitov a keďže ich používajú málo, zapadnú prachom. Zbytočné učenie.

A naopak, ak je informácií prebytok a nemajú využitie, v tých hlavách rastie nervozita a stupňuje sa nechuť k učeniu. Pretože nevedia, čo s toľkými múdrosťami. Nakoniec to môže vyzerať tak, že je dieťa znudené, nemá svoj názor a pôsobí, že ho nič nezaujíma.

Takže: podporujte svoje deti, aby sa pýtali na čokoľvek a každého, aby rozprávali o všetkom, čo ich zaujíma a čo chcú vedieť.

Zodpovednosťou dospelých je, odpovedať vždy a na všetko.