To je nuda...

Váš syn si má robiť domácu úlohu. Pripomenuli ste to najmenej desať razy a stále sa k ničomu nemá. Čo myslíte, prečo sa toto deje?

Je celkom možné, že takúto scénu ste už so svojim dieťaťom zažili. Naháňate ho do učenia a počujete: „Mamíííí, ešte chvíľku, ešte musím toto, ešte nemám tamto, ešte sa opýtam kamoša“, alebo „Mami, veď to sme nemali, to sme sa už predsa učili, zajtra nebude učiteľka skúšať, fakt“.

Nakoniec sa „priplazí“ k písaciemu stolu a s grimasou na tvári sa začne učiť. Po chvíľke vidíte, ako čarbe po papieri, obhrýza ceruzku, ale s úlohou sa nepohol ani o kúsok ďalej.

Na vašu otázku, prečo nerobí, čo treba, počujete odpoveď: „Bože, to je taká nuda. Nemohol by som radšej .......“

Nie nemohol. Nenechajte sa obalamutiť a nedovoľte, aby vašu pozornosť odviedol na inú tému, než je zvládnutie daného učiva. Lebo toto naše ratolesti vedia fantasticky.

Keď počujete pri učení z úst vášho dieťaťa – to je nuda – vedzte, že nastal problém. S úlohami a učením sa nevie pohnúť ďalej, pretože nerozumie čo má robiť a ako to má robiť.

Keď dieťa nerozumie tomu, čo číta, nemôže sa to naučiť. A keď sa po chvíli nepohne s učením ďalej, má pocit, že sa začína nudiť.

Tu pomôže len jediná vec. Nuda sa pri učení ukáže vtedy, ak si dieťa nevie spojiť teóriu (to čo číta) so skutočným predmetom, alebo s nejakým postupom. Jednoducho nevie ako by používal v praxi to, o čom sa učí.

Dieťa treba pri učení zaujať. Ak mu názorne priblížite to čo sa učí – použijete obrázok v knihe, ukážete skutočný predmet, predvediete nejaký postup – porozumie súvislostiam a učenie začne odsýpať.