Tie deti sú naše a nikoho iného!

Slovo naše vyjadruje privlastňovací vzťah k osobe alebo veci. A deti sú naše!

Keď sa s našimi vecami stane niečo nedobré, alebo o nich iní zle hovoria, prekáža nám to. O danú vec sa zrazu viac zaujímame a chránime si ju. Platí to aj o našich deťoch?

Deti máme najradšej na svete a dotkne sa nás, ak ich niekto kritizuje, poúča a ukazuje na ich nedostatky. Myslím, že to je v poriadku. Čo však v poriadku nie je?

Že sme ochotní ponechať skoro všetku starostlivosť o svoje deti na cudzích ľudí. Učiteľov, vychovávateľky, opatrovateľky. Tých ľudí viníme za všetky nedostatky, ktoré sa v súvislosti s našimi deťmi ukážu. Ale keby sa tí ľudia sebeviac snažili, nemôžu pre naše deti spraviť toľko, ako my. Prečo? Lebo tie deti nie sú ich, sú naše. Pretože oni majú na starosť dvadsať detí a nie jedno či dve.

S deťmi trávime málo času. Viac o nich vedia tety družinárky či tréneri. Využime čas, odložme mobily, vypnime telku. Rozprávajme sa s deťmi. Pýtajme sa a potom ich už len počúvajme a neprerušujme. Dozvieme sa, čo sme netušili. A veľa sa naučíme. Od vlastných detí.