Predstavivosť robí zázraky!
Súčasná situácia kladie na Vás, rodičia, veľa povinností. Musíte zabezpečiť všetko pre fungujúci chod domácnosti. Plníte si pracovné povinnosti najlepšie ako je to možné a k tomu sa stávate učiteľmi svojich detí. Nie je to jednoduché. Najmä pri tých žiačikoch, ktorí sa učiť len začínajú. Veríme, že Vám naše rady pomôžu.
Keď začnete preberať učivo, zistite zo všetkého najskôr, či si vedia vaše deti predstaviť to, čo sa majú v danom predmete naučiť.
Keď sa učíte prírodovedu, vlastivedu, geografiu, ukazujte, čo všetko hmotné (to čo sa dá chytiť) do prírody patrí - stromy, kríky, kvety, kamene, hlina, tráva ap. Znázorňujte ako vyzerá naša zem, čo sú na mape modré oblasti (voda), čo hnedé (hory) a čo zelené (zem bez kopcov a hôr). Ukážte ako sú označené mestá, ako vyzerá hranica krajiny.
Ak sa venujete matematike, ukážte - hlavne tým menším deťom, načo môžu tie znaky, ktoré poznáme ako čísla, použiť. Nechajte ich, nech spočítajú lyžičky, stoličky, ktoré doma máte, nech zisťujú koľko zemiakov majú na tanieri a koľko koliesok mrkvy v polievke. Prakticky im ukážete, že číslo im hovorí nejakú presnú informáciu – koľko niečoho je. Keď je im to jasné, pridajte cvičenie so znamienkom „plus“. Ako? Nech spočítajú koľko majú očiek a k tomu nech pridajú aj vaše oči. Spočítajú koľko majú prstov na rukách a k tomu pripočítajú tie vaše. Čo zistia? Že keď niečo spoja – to je znamienko „plus“, tak majú toho viac. A opačne, keď je znamienko „mínus“ tak budú mať menej.
V slovenčine je tiež treba písmená najskôr vidieť, ohmatať, zistiť ako vznikajú. Pero a papier často nestačia. Pomôžte si plastelínou a ak ju nemáte, použite špagát alebo bavlnku. Nechajte deti písmená vytvoriť pomocou týchto „nástrojov.“ Ako? Vyšúľajte z plastelíny dlhý tenký valček a veďte dieťa, aby písalo týmto valčekom tak, ako perom. Zistí kde písmeno začína, kde sa otočí alebo zakrúti, kde skončí. Oveľa ľahšie to bude potom vedieť preniesť na papier.
Aby sa deti mohli niečo naučiť, musia si to vedieť predstaviť. Musia vedieť ako niečo vyzerá, ako to vzniká a funguje a najlepšie je, ak si to samy ohmatajú a opakovane vyskúšajú. Skúsenosť je totiž neprenosná. Ak to bude ich vlastný poznatok, už to viac nezabudnú.
