Dana Horáková
Preceňovanie informácií môže byť na škodu
Hovorí sa, že informácií nikdy nie je dosť. A teraz čítate, že veľa informácií môže spôsobovať problém. Je to omyl? Nie je. Musíme totiž rozlišovať, kto je prijímateľom informácií a aké informácie prijímateľovi posúvame. Ak toto pravidlo dodržíme pri svojich deťoch, vo veľkej miere ich uchránime od zmätku a nervozity a ich sústredenie sa zvýši.
Na nás všetkých sa rúti množstvo informácií – z televízie, rádia, internetu, plagátov – skrátka valí sa to zo všetkých strán. My dospelí si ako tak dokážeme urobiť poriadok s tým, čo počujeme a vidíme. Niečomu venujeme pozornosť, lebo nás to zaujíma, niečomu preto, lebo to potrebujeme k práci a iné dáta ignorujeme, pretože nám to nie je k ničomu. Aj tak cítime, že občas je toho priveľa a túžime mať pokoj a kľud.
Deti si poradiť nevedia. Prirodzene sa o všetko zaujímajú, všetko nové chcú vedieť aj počuť. Nemajú však návod na to, čo je dobré vpustiť do svojej hlavičky a čo môžu nechať bez povšimnutia.
Obrovský príval rôznych údajov a informácií je pre deti neznámy. Nevedia na čo sú, ako ich použiť, v čom im môžu pomôcť. A tak sa všetko zleje do jedného kotla a spôsobí, že sa stupňuje agresivita, nepokoj a nesústredenosť detí. Keď je toho priveľa, prestanú prijímať aj tie informácie, ktoré dôležité sú – od rodičov, zo školy, nie sú ochotné prečítať knihu a málo pozornosti sú schopné venovať určitej činnosti dlhší čas.
To je chvíľa, kedy ich začneme hodnotiť ako neposlušných, nesústredených, s rôznymi poruchami, problémových.
Nemôžeme sa tváriť, že tomu všetkému sa dá vyhnúť. Môžeme však urobiť zopár „opatrení“, ktoré celý ten cirkus zmiernia a naše deti ukľudnia a dajú do pohody. Selektujme programy v televízii, kontrolujme čas, kedy sa môžu hrať na počítačoch, smartfónoch a iných šikovnostiach. Chodievajme s nimi von aspoň na krátky čas – podnety z exteriéru ich privedú na iné myšlienky a dajú nové podnety. A najmä sa s deťmi rozprávajme. Vysvetľujme im čo vidia, čo počujú, ukazujme na čo tie veci okolo sú. Po čase uvidíte, ako si samé dokážu z toho kotlíka nejasností vybrať čo potrebujú a o čo väčšia pohoda zavládne doma aj v škole.