Prečo sa deti nechcú učiť (1.časť)

Patríte medzi šťastlivcov, ktorí ani nevedia, že ich ratolesti chodia do školy, učenie im ide samé a známky nosia výborné? V takomto prípade článok nepatrí vám.

Poznáte trápenie pri učení? Najradšej by ste presypali informácie z kníh priamo do hlavy svojho dieťaťa, pretože máte pocit, že bez vašej pomoci sa nepohne ani o kúsok?

To, že sa žiačik prvého stupňa, ôsmak, deviatak či stredoškolák nevie samostatne učiť, nie je náhoda. Tak ako všetko, aj zdanlivá neschopnosť učiť sa, má svoje presné dôvody.

Veľkou zábranou pri učení je to, ak si dieťa nevie spojiť „teóriu s praxou“.

Uvediem jednoduchý príklad. Učíte sa látku, kde hlavnú úlohu zohráva rebrík. Dieťa si nevie predstaviť, čo je rebrík, ako vyzerá. Nikdy nevidelo nikoho, kto by rebrík používal.

Ak sa pokúšate dieťa učiť bez toho, aby vedelo, ako vyzerá vec, o ktorej sa učí, je to pre vás oboch ťažké. Pre dieťa je to taká prekážka, že sa to môže prejaviť aj na jeho správaní. Ako to rozpoznáte?

Sťažuje sa, že ho bolí hlava, šúcha si oči, dookola opakuje, že ho učenie nudí a výraz na jeho tvári vás upozorňuje na to, že už z neho vyprchal všetok život. Je celkom bežné, že vidíte svoje dieťa, ako sa pri učení hnevá a rozčuľuje.

V takomto prípade zabezpečte, aby sa mohlo pozrieť na skutočnú vec, o ktorej sa učí. Choďte sa pozrieť na rebrík do pivnice, nájdite rebrík na internete – ideálne tam, kde je vidieť, ako sa rebrík používa alebo ho vyrobte zo zápaliek.

Keď sa u dieťaťa „spojí“ teória a prax, okamžite uvidíte zmenu v jeho správaní a učebnú látku vám prerozpráva bez problémov.