„Neviem“ – je toto častá odpoveď vášho dieťaťa pri učení?

Myslím, že každý rodič školopovinného dieťaťa túto obrannú formulku dobre pozná. Ide sa zo školy domov a na otázku „Čo bolo v škole“ prichádza odpoveď „Neviem, nič“. Na otázku „Čo máte na domácu úlohu?“ odpoveď „Neviem“, „Kedy píšete diktát?“ odpoveď „Neviem“. Je to začarovaný kolotoč otázok a odpovedí, bez konkrétneho výsledku. Nedozviete sa žiadne dôležité informácie zo školy, ale vlastne ani neviete, či to „neviem“ je skutočné, alebo len bezmyšlienkovitá odpoveď.

Dôvody, ktoré nútia naše deti pri učení povedať „neviem“.

Neustále „neviem“ môže mať dva dôvody. Prvý je ten, že dieťa chce mať pokoj od večných otázok rodičov a sami vieme, že to väčšinou zafunguje. Po treťom „neviem“ sa už prestaneme pýtať, na chvíľu dáme pokoj so školou a náš žiačik má priestor na hranie alebo telku.

Druhý dôvod je oveľa závažnejší. Väčšina odpovedí „neviem“ môže byť pravdivá. Ako je to možné? V škole sa dieťa dozvedá nekonečné množstvo nových informácií. A nielen v škole. Informácie sa na neho valia z televízie, rozhlasu, rodičia sa doma rozprávajú o práci, preberajú nejaké záležitosti z tlače, riešia aktuálne problémy. Dieťa je vnímavé, počúva. A máločomu rozumie. Nikto mu nevysvetlí, čo znamená vypovedané slovo, vec alebo výraz. A dieťa má z toho všetkého stále väčší zmätok. Potom už len stačí, aby pani učiteľka v škole pri vysvetľovaní učiva použila pár slov, ktoré sú nášmu dieťaťu neznáme. Možno ich nikdy nepočulo, alebo vie, že doma sa tak vyjadrovali rodičia, len si nevie predstaviť, k čomu to slovo patrí, čo znamená, aký je jeho význam.

Stačí len jedno slovo, ktorému vaše dieťa pri učení nerozumie a len veľmi ťažko si zapamätá o čom pani učiteľka hovorila, čo má na úlohu, alebo ako má vypracovať projekt z dejepisu.

Zisťujte, nakoľko vaše dieťa rozumie významom slov, pýtajte sa čo si pod tým slovom predstavuje, nechajte ho niečo o konkrétnom slove porozprávať. Ak to budete robiť, so slovíčom „neviem“ sa budete v odpovediach vášho dieťaťa stretávať čoraz menej.