"Nejaké" doučovanie aj tak nakoniec vyhľadáte

Nikto z nás sa nečuduje, ak počuje od priateľov či známych: "Nevieš o niekom, kto doučuje? Dcéra potrebuje pomocť s matikou, čítaním, gramatikou, ......."

Ako k takejto otázke dôjde? Odhodlávame sa k tomu pomerne dlho. Rozhodný krok vyhľadať niekoho, kto vie pomôcť, ten urobíme až vtedy, keď sú známky v škole dlhodobo zlé. Občas to necháme na poslednú chvíľu, keď je vysvedčenie za rohom a pani učiteľka posiela odkazy, že s tým treba niečo robiť. Alebo sa mýlim?

Keď sa známky nezlepšujú napriek tomu, že s dieťaťom hodiny sedíme nad predmetom, s ktorým sa trápi, chytá nás zlosť aj zúfalstvo zároveň. Chceme veľmi pomôcť, ale výsledky neprichádzajú. Doparoma, prečo?

Nebojte, nie je to vaša vina. Nemôžete vedieť ako sa správne pozrieť na problémovú vec, aký postup zvoliť, aby dieťa porozumelo tomu, čo hovoríte. Vy nie ste odborník, aby ste rozpoznali, prečo sa dieťa stále vykrúca, prečo si opiera hlavu o stôl, prečo odbieha a vymýšľa si drobné výhovorky, aby oddialilo učenie.

Tak hľadáte pomoc. Odporučia vám študentku, ktorá má z daného predmetu výborné známky. Tá by to predsa mohla vedieť. Alebo oslovíte dospeláka, ktorý nemal v škole žiadne problémy a vždy ho ten "pre vaše dieťa problémový predmet" veľmi zaujímal.

To všetko je fajn. Ale vždy majte na pamäti dôležitú vec. Aj títo schopní doučovatelia môžu vysvetliť vašej dcére predmet len tak, ako sa ho naučili oni, ako ho oni pochopili. Lenže to nemusí vyhovovať vašej ratolesti. Hoci sú ochotní a boli výborní študenti, nemusia byť odborníci na to, ako pomôcť niekomu inému.

Vždy si zistite fakty a zverte svoje dieťa odborníkovi. Zistite aké má skúsenosti s učením niekoho iného, aké výsledky dosahujú jeho zverenci po doučovaní. Zaujímajte sa, ako dlho žiaka doučoval, kým sa dostavili prvé výsledky, či boli stabilné. V opačnom prípade sa vám može stať, že doučovanie bude trvať doslova roky a výsledky budú veľmi slabé, alebo žiadne. Verte, že mám aj takú skúsenosť.