My doma nestíhame... (učenie)

Nestíhame, je toho veľa, učíme sa do večera, učenie trvá hodiny, chúďatá deti, majú strašne veľa úloh...... Nepreháňam. Takéto vyjadrenia počúvam od rodičov často. A nepochybujem o tom, že skutočne nestíhajú. Skutočne zaberá najviac času učenie?

Koľkokrát v týždni idete s deťmi na nejakú „zaujímavú akciu“. Na to sa čas nájde vždy. Koľko razy sa len tak „na chvíľu“ zastavíte v obchodnom centre? Najmenej hodina je fuč. Ako často vás v práci niekto naštve a vy nemáte nervy sedieť s dieťaťom pri učení? Ale dieťa za vašu zlú náladu nemôže.

Toto sa stáva a nič na tom nie je. Ale len v prípade, že dieťa v škole všetko zvláda. Ak je niekde zádrheľ, musí prísť zmena. Inak trápenie s učením neprestane.

Ak dookola opakujete „Začni si robiť úlohy“, neznamená, že sa učíte. Zatiaľ o učení len hovoríte. Učenie začína, keď svoju celú pozornosť venujete prechádzaniu úloh, kontrolujete ako vie dieťa používať naučené vedomosti, to čo nejde, precvičujete stále znova a znova. 

Bohužiaľ, niektoré úkony za vás rodičov, neurobí nikto iný. Ak ich nespravíte vy, vaše dieťa sa bude v škole trápiť a možno sa jej bude časom aj vyhýbať. Napraviť to, stojí oveľa viac času, ak si teraz myslíte.