Jednoduchosť? Oplatí sa aj pri učení.

Zažili ste niekedy, že človek, s ktorým sa rozprávate, vás požiadal, aby ste hovorili viac komplikovane, pretože vám veľmi dobre rozumie?

Pravdepodobne nie. Tak prečo by mali deti a nielen deti, vyjadrovať svoje myšlienky zložito a ťažko? Je snáď dôvod ten, že potom všetci vyzeráme múdrejšie a vzdelanejšie? Nevyzeráme. Sme z toho vyčerpaní a nervózni, pretože maskujeme jednoduché veci zložitejšími, a to nám nie je vlastné.

Napríklad: Maturantka bola presvedčená, že zložité vyjadrenia znamenajú múdrosť. Preto sa snažila všetko jednoduché komplikovať. Výsledok? Z naučenej látky boli trojky a štvorky.

Keď pochopila význam slov a naučila sa ich správne používať, z najbližšej písomky dostala 1 a pochvalu od učiteľa. Ako je to možné? Aj učiteľ porozumel odpovediam a nemusel, v spleti slovných vyjadrení hľadať, čo je správne a čo nie.

Vy rodičia viete, ako neľahko sa deti učia. Aj vy si musíte občas dva razy prečítať, aby ste porozumeli, čo je v učebnici napísané. Ako si s tým majú poradiť deti?

Ak zbadáte, že sa decká nevedia „vyhovoriť“ z nejakej myšlienky, rozprávajú dlho a kostrbato, máte istotu, že nevedia správne používať slová. Ak ich v tom necháte bez pomoci, skončí to hysterickým revom, prestanú si veriť a odpor k učeniu bude narastať. Čo s tým?

Samé nespravia nič. Vy im pomôžete tak, že z textu, ktorý sa majú naučiť, vyberiete slová, ktoré tvoria hlavné myšlienky učiva a zistíte, či rozumejú, čo tieto slová znamenajú. Necháte ich vytvoriť na každé takéto slovo niekoľko jednoduchých a zrozumiteľných viet. Podľa toho uvidíte, či vedia, čo sa učia.