Celkom to ide. Učí sa tak na trojky.

Aj trojku môžeme považovať za celkom dobrú známku. Záleží na tom, z akého predmetu ju dieťa dostane, ako často ju dostáva a najmä, v ktorom ročníku sú trojky jeho najväčším priateľom. Úlohu zohráva aj to, kto trojku dostane. Je rozdiel, či trojku výnimočne schytá samý jednotkár, alebo niekto, kto v žiackej iné známky nemá.

Na stretnutie s dcérou - piatačkou prišla mamina. Aký bol dôvod návštevy? Dcéra sa nevie učiť, nič nespraví sama, na všetko potrebuje mamu, bez pomoci neurobí žiadnu úlohu.

Na moju otázku - ako sa jej darilo doteraz, prišla odpoveď. “Dobre, má trojky”

.

Dobre by to bolo, keby trojky neboli už v druhej triede. Spomeňte si, čo ste sa ako druháci učili. Ako ste sa snažili. Iste sa pamätáte aj na to, kto dostával horšie známky. Boli to žiaci, ktorí sa vôbec neučili, úlohy nerobili a v porovnaní so spolužiakmi vedeli málo, aj to len občas. Trojka bola strašne zlá známka. Na trojkárov sme všetci pozerali trochu s odstupom.

Ak musí dať pani učiteľka dieťaťu trojky už v druhej triede, je veľmi zle. Prečo?

Pretože v druhej triede sa učia najdôležitejšie základy pre vyššie ročníky. Deti musia pochopiť čo je hláska, čo je písmeno. Dozvedia sa, prečo sú tvrdé spoluhlásky tvrdé – pretože sa po nich píše tvrdé y. Preberajú, prečo sú mäkké spoluhlásky mäkké – lebo sa po nich píše mäkké i. Musia zvládnuť prečo sa dvojhlásky volajú dvojhlásky – pretože sa skladajú z dvoch hlások.

Učia sa kopec iných vecí, bez ktorých sa budú len veľmi ťažko predierať ďalej. A príde čas, že sa zastavia. Už to nepôjde.

Ak je učenie už v prvej či druhej triede problém, spozornite! Hľadajte, čo nie je vášmu dieťaťu jasné. Precvičujte, drilujte, skúšajte znovu a znovu. Ak to nejde vám, hľadajte overenú pomoc. Nedovoľte, aby išlo do ďalšieho ročníka s medzerou v základných vedomostiach.

Isté je, že slabé základy neunesú ťarchu vyšších ročníkov.