„Celé vety“ sú dobrý parťák aj pri učení

„Ehm, hej, jasné, ok, fajn“. Takéto odpovede počúvate od vašich detí často. „Hovor celou vetou, lebo ti nerozumiem!" Toto som zasa ja počúvala od dospelých. Dnes viem, aký to malo význam.

„Čo bolo v škole? Odpoveď: „Nič“. „Budeš večerať“? Odpoveď: „Ehm“. „Z tréningu sa ponáhľaj, ideme starkej“. Odpoveď: „Ok“. Asi takto vyzerajú rozhovory rodičov a ich detí. Že nevadí? Že sme si zvykli? Tak to je problém. A veľký.

Decká nie sú naučené počúvať a zaznamenávať celé myšlienky, ktoré vysloví niekto iný. Mama, otec, učiteľ, kamarát. Na otázky a podnety reagujú ako stroje. Začujú intonáciu, vyhodnotia, že je to otázka a aby mali pokoj, niečo z tých šifrovaných slovíčok použijú. Veď „ok, ehm, jasan“ to sa hodí skoro na všetko.

Čo sa deje? Nevedia tvoriť celé zmysluplné vety. Keď vám neodpovedia celou vetou, neviete či rozumeli, čo im hovoríte. Preto sa stáva, že deti – a nielen oni, urobia častokrát veci inak, ako ste povedali. Lebo nepočúvali.

Pani učiteľka tiež kladie otázky. A to je problém. Samozrejme pre vaše dieťa. Jej nestačí „ok, sory, jasné“. Ona očakáva odpovede celými vetami, vyžaduje presné formulácie. Ak to vaše dieťa nie je schopné vyprodukovať, smola. Nevieš, neučil si sa, je to za 5. A vás ide poraziť, lebo viete, koľko ste sa spolu učili a výsledok žiadny.

Ak ste nikdy nechceli, aby dieťa rozprávalo v celých vetách, nemôžete očakávať, že v škole to bude robiť. Jediné čo môžete urobiť je, že položíte otázku, budete trvať na tom, aby ju dieťa po vás zopakovalo a budete čakať na odpoveď dovtedy, kým vám neodpovie celou vetou. Uvidíte tie zázraky.

PS: Platí to aj naopak. Chcete predsa, aby vám vaše deti rozumeli. Ok?