Budem sa snažiť!

Snažiť sa – chcieť niečo docieliť, usilovať sa, pričiniť sa o niečo. Pre všetkých jasné a zrozumiteľné.

Tak prečo nás ovládne hnev, keď naše dieťa opäť dostane zlú známku a na otázku ako je to možné, dostaneme odpoveď - veď som sa snažil. Prečo ho nepochválime za snaženie, že dal do učenia všetko. Že to nevyšlo? Nevadí, nabudúce sa posnaží viac a známka bude dobrá. Malo by to tak byť, ale nie je.

Celá myšlienka snaženia by mohla byť vyjadrená takto – snažiť sa vyriešiť úlohu, snažiť sa dobre napísať písomku, snažiť sa prečítať knihu. Ktorá vec tu je dôležitá? Na konci snaženia musí prísť výsledok, musí byť niečo dokončené a dobre zvládnuté. Ak to tak nie je, snaženie je skoro zbytočné.

Predstavte si, ako to je, keď sa snažíme my dospelí. Robíme, venujeme čas nejakej činnosti, skúšame. Keď výsledok neprichádza, po nejakom čase si povieme – kašlem na to. Buď sa rozhodneme, že sa bez toho obídeme, alebo dáme vec urobiť niekomu inému. Pre nás vyriešené.

Deti to takto riešiť nemôžu. Ktorý druhák, piatak alebo ôsmak môže povedať – nejde mi to, tak to nebudem robiť? Kto môže v škole povedať – nenapíšem, neprečítam, nevypočítam?

A tu je pes zakopaný. Oni sa skutočne snažia, lenže nemajú výsledok v tom čo robia. Keď sa to opakuje, sú smutní, aj podráždení a nakoniec odmietajú robiť všetko, čo súvisí so školou.

Nie preto, že sú hlúpi, ale preto, že nevedia ako na vec, potrebujú pomoc.

Preto, keď v škole nie sú dobré výsledky a vy opakovane počujete od svojho dieťaťa: „Veď som sa snažil“, tak v preklade to znamená : „Oco, mami pomôžte mi.“