Ako vieme, že robíme dobre? (čokoľvek)

Deti majú veľmi veľa energie. Stále sa vrtia, poskakujú, rozprávajú, skúšajú to či ono. Občas to vyzerá, akoby niekto stlačil gombík a ten nejde vypnúť. Niekedy sa tej energie nahromadí toľko, že my dospelí nedokážeme pohyb detí zmysluplne smerovať a nastupuje nervozita.

Keď taký stav nastane, zvyčajne sa udejú zo strany dospelých dve veci. Nastúpia zákazy a snaha deti spomaliť, alebo naopak, získame pocit, že deti treba unaviť do takej miery, že sa samé upokoja. Zvláštne je, že či robíme jedno alebo druhé, zmena častokrát neprichádza. Decká sú na tom s energiou stále rovnako dobre J Vtedy máme pocit, že musíme „pritvrdiť“. Hlasnejšie niečo zakázať, alebo vymyslieť viac aktivít a pohybu.

No s deťmi je to rovnaké. Vládzu. V takom prípade pozorujte. Keď vyplníte celý deň činnosťami, beháte s nimi z jedného miesta na druhé a večer stále vymýšľajú, tak to čo absolvovali, nebolo pre nich to pravé. To čo robili, im zobralo len málo pozornosti a potrebovali na to málo energie.

Aj deti potrebujú zodpovednosť. Primeranú veku a schopnostiam. Až keď im dáme výzvu, začne to byť pre nich, „superné“. Pretože keď majú zvládnuť niečo, čo ich zaujíma a chcú to skutočne dokázať, tak sa musia zamyslieť, musia zistiť ako na vec, musia jednoducho spomaliť.

Ak deti (a nielen deti) robia veci bez rozmyslu, hocičo len aby toho bolo veľa, baví ich to chvíľu. To ste si určite všimli.

Ako teda vieme, kedy robíme dobre? Že sme deti zamestnali tým, čo má pre nich cenu? Keď dostaneme taký výsledok, aký očakávame. Ak ten výsledok neprichádza, treba sa zamyslieť, čo urobiť inak.