Aby moje dieťa nemuselo!

My rodičia sme obetaví, chceme, aby bol život detí jednoduchší. Chránime ich. Niekedy to privedieme do takej dokonalosti, že naše deti nerobia nič a my robíme všetko.

Nič znamená - nijaké množstvo vecí alebo deja.

V tomto máme trošku chaos. Prečo? Pretože dôsledne dodržiavame nič, čo sa týka deja – naše deti nemusia robiť nič, nič nemajú na starosť, za nič nezodpovedajú.

Na druhej strane čo sa týka vecí –  majú všetko. Až toľko, že prestávajú mať radosť z vecí, ktoré dostávajú, pretože ich ani nepotrebujú. Ale my im stále niečo ponúkame a dodávame. Ale veľkú radosť u detí nevidíme.

Znamená to, že medzi týmito dvoma pojmami (množstvo deja a množstvo vecí), nie je rovnováha. Keď niečo nie je v živote vyvážené, tak to začne spôsobovať problém. Keď deti nič nemusia, tak sa to prejavuje tak, že sa im nič nechce, nie sú ochotné mame pomôcť v domácnosti, ocinovi pri umytí auta alebo starkej s tým, čo práve potrebuje. Urobiť akýkoľvek pohyb, je pre nich veľká námaha.  Nuda a „únava“ sú ich verní spoločníci.

Zlú náladu, pomalosť, nechuť čokoľvek robiť, napraví jediná vec. Činnosť. Hocičo začať robiť, je cesta, ktorá vyvedie naše deti z letargie, blbej nálady a „prejavov puberty“. 

Prebleskla vám v hlave myšlienka, ako je na tom vaše dieťa? Zistíte to, keď si pravdivo odpoviete na otázku: „Zamestnal/a by som svoje dieťa vo svojej firme? Bolo by pre mňa hodnotným zamestnancom a kolegom? Mohol/a by som sa na neho spoľahnúť? Preberá (primerane veku) za veci a situácie vo svojom živote zodpovednosť?“