Ľutovať deti pri učení nepomáha

Deti sa chcú učiť viac ako im doprajú učenie rodičia. Znie to neuveriteľne, ale je to tak.

My rodičia cítime veľkú zodpovednosť za svoje deti a máme potrebu ich ochraňovať. Tak je to správne. Menej žiadané však je, ak deti chránime od niečoho, čo im má v živote pomôcť a spôsobiť, že budú zažívať úspechy.

Každé dieťa ide do školy s tým, že chce vedieť nové veci. Snaží sa ako najviac vie a keď nevie, čaká, že mu niekto pomôže. Aj malý žiak vie rozpoznať, ako sa cíti, keď mu učenie nerobí žiadny problém a ako to je, keď niečo nevie alebo nestihne a vidí, že spolužiak je rýchlejší. Ten pocit nie je príjemný.

Vnímavý rodič si to všimne a chce pomôcť. Ak nevie sám, nájde niekoho, kto vysvetlí a naučí, čo dieťa nevie. Žiačik zistí, že guláš informácií sa mení na jasné myšlienky, veci v škole dávajú zmysel a bolesť v bruchu už na hodinách nie je. A je ochotný sa učiť viac.

Vtedy zasiahne rodič. Začne svojho školáka ľutovať. “To už stačí, syn je unavený, má veľa povinností v škole, je to na neho veľa, musí si oddýchnuť”.

Ako viete, že vaše dieťa je unavené? Ako viete, že nevládze? Sledujte ho. Vládze vždy keď treba skákať, utekať ku kamarátovi, hrať sa do noci na počítači. Do postele sa mu nechce veľmi dlho.

Pri učení nevládze len vtedy, keď nerozumie tomu, čo sa učí. Je jasné, že vtedy by si radšej ľahlo a vymyslelo čokoľvek, aby oddialilo všetko, čo je spojené s učením pre neho nezrozumiteľných vecí.

Vedzte, že deti netušia, čo je únava. Ani pri hrách, ani pri učení. Sú ochotné venovať učeniu oveľa viac, ako si myslíte.