Červená chyby neodstráni!

Opäť sa pripájame k názoru pána Heviera, že nie je potrebné výrazne poukazovať na chyby a omyly.

Proti červenej farbe nemáme vôbec nič. Len si ju väčšina z nás spája s hrôzou, ktorú sme pociťovali, keď nám opravovali diktáty a písomky. Čím "červenšie more", tým horšia známka, to je školská zákonitosť. Poučili sme sa z toho? Vieme viac? Asi nie. 

Žiaci a študenti budú učivo vedieť, ak ich my budeme "bez nervov" usmerňovať a oni ho budú znovu a znovu opakovať.

Tak im ukážme, že na chybách nie je nič hrozné, ani neprípustné. K tomu postačí naša trpezlivosť.

p. Daniel Hevier:

"Píšte všetci modrým perom, burcovalo voľakedy Kaščákovo Bez ladu a skladu. A ja dnes burcujem: odložme, učitelia, červené perá. Červené pero je symbolom boja s chybami, nesprávnym výsledkom, chybnými krokmi, preklepmi, omylmi... Mal som skvelého stredoškolského profesora, ktorého som mal rád a ktorý mal rád mňa. A predsa: v jednej slohovej práci, neviem, či to nebola náhodou maturitná, mi podčiarkol červenou neologizmus "kvaplnka." Opisoval som dážď, ktorý pri dopade na zem vytvára miniatúrne vodné stavby podobné kaplnkám. Kvapka + kaplnka = kvaplnka. Nie, neberiem to ako krivdu, iba ako dôkaz toho, že ešte aj osvietených pedagógov občas zomelie systém. Chyba je niečo škodlivé, neprípustné, nežiaduce. Isteže, chyby v živote môžu byť aj smrteľné a osudové. Lenže detstvo a škola je ešte iba trenažér života, tam sa chyby majú robiť, musia robiť, aby sme skrz ne dospeli k ich prekonávaniu. A tak by sme mohli nahradiť červenú farbu hoci žltou alebo zelenou - povzbudzujúcou, nádejnou. Neobjavil som nič nové, rád zdieľam múdry názor múdrej pani psychologičky:"

https://tojenapad.dobrenoviny.sk/psychologicka-ukazala-gen…/